Za miesto narodenia tohto významného svätca sa považuje prístavné
starogrécke mesto Patara na juhozápade dnešného Turecka. Nicholas
prišiel údajne na svet 15. marca okolo roku 270 a pochádzal z bohatej
rodiny. Podľa legendy sa v jeho rodnom meste dostala do finančnej tiesne
istá šľachtická rodina, v ktorej hrozilo, že sa tri ženy budú musieť
oddať prostitúcii. Keď sa o tom dozvedel Nicholas, v tajnosti sa
postaral o to, aby dievčatá dostali tri plné mešce peňazí, čím zvrátil
ich osud.
Jeho túžba zasvätiť život Bohu ho podnietila vydať sa na púť do Svätej
zeme. Na spiatočnej ceste domov sa Nicholas zastavil v kostole v
byzantskom meste Myra (dnes Demre) ležiacom v blízkosti jeho rodiska. Tu
sa však ešte pár dní pred jeho príchodom uzniesli miestni cirkevní
hodnostári na tom, že biskupom mesta sa stane ten, koho uvidia v
najbližšie ráno vstupovať do chrámu. A tak tohto pobožného muža
ustanovili za miestneho biskupa.
Nicholasa považovali za pokorného človeka obdareného láskavosťou. Keď sa
vraj už ako biskup dopočul, že guvernér menom Eustach odsúdil za
úplatok troch nevinných vojakov na smrť, pribehol na miesto popravy,
vytrhol katovi meč a mužov napokon prepustili. Neochvejnú vieru
preukázal aj počas prenasledovania kresťanov rímskym cisárom
Diokleciánom, keď bol uväznený a mučený. Na slobodu sa dostal až vďaka
Milánskemu ediktu Konštantína Veľkého, ktorý zaručoval slobodu vyznania
pre všetky náboženstvá v Rímskej ríši. Do svojho úradu sa vrátil v roku
313 a v roku 325 sa údajne zúčastnil na prvom Nicejskom ekumenickom
koncile.
Za dátum Nicholasovho úmrtia sa považuje 6. december 343. Pochovali ho v
jeho biskupskom sídle v Myre. V roku 1087 boli jeho pozostatky
prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari. Niektoré zdroje
uvádzajú, že časti ostatkov získali kostoly po celom svete. V roku 2017
vedci datovali jeden takýto kúsok relikvie, išlo o bedrovú kosť
nachádzajúcu sa v lokalite Morton Grove v Spojených štátoch. Odborníci
vtedy potvrdili, že nález pochádza práve zo 4. storočia.
V stredoveku sa úcta k tomuto svätému mužovi rozšírila do všetkých častí
Európy. Stal sa patrónom Ruska, Grécka, Lotrinska, Sicílie a takisto
detí, námorníkov, slobodných dievčat, obchodníkov aj majiteľov záložní. O
jeho ochranu prosí napríklad aj mesto Fribourg vo Švajčiarsku. V Európe
mu bolo zasvätených tisíce chrámov.
Oddanosť k Mikulášovi sa neskôr vytratila v protestantských krajinách
Európy okrem Holandska, kde sa spomínal pod menom Sinterklaas (holandský
variant mena St. Nicholas). Holanďania, ktorí kolonizovali Ameriku v
17. storočí, priniesli povedomie o slávnom svätcovi aj na tento
kontinent. Pomenovanie Santa Claus sa ujalo v anglicky hovoriacej časti
krajiny.
Na Slovensku sa zachoval zvyk, podľa ktorého putoval Mikuláš so
sprievodom, v ktorom nechýbal ani čert, a obdarúval deti, ktoré po celý
rok poslúchali.